Námestie, Častá

V katastri obce Častá sa nachádza hrad Červený Kameň, ktorý je cieľom oficiálnych štátnych návštev a domácich a zahraničných turistov v počte 100 000 ľudí ročne.

Obec má potenciál rekreačného územia pre obyvateľov Bratislavského a Trnavského kraja, v programe rozvoja vidieckeho turizmu je napojená na Malokarpatskú vínnu cestu. Je zázemím pre rekreačnú oblasť Častá – Papiernička, s významným hotelovým zariadením.

Projekt revitalizácie námestia sa realizoval vďaka príspevku z Fondov EU.

Predmetom riešenia bolo územie na SZ strane námestia vymedzené od Fándlyho ulice po Novú ulicu, na JV strane od Záhradníckej po Novú ulicu ( po zatáčku so sochou sv. Františka Xaverského). Námestie sa rozkladá po oboch stranách cestnej komunikácie č. II/502 . V rámci úpravy verejného priestranstva, rekonštrukcie chodníkov a spevnených plôch, sadových úprav, rekonštrukcie verejného osvetlenia, boli v riešenej časti osadené prvky parkového mobiliáru a lávka cez potok.

Časť Hlavnej ulice severovýchodne od kostola sv. Imricha, sa rozvinula v 14.-15. storočí, po osídlení nemeckými kolonistami. Po udelení privilégií mestečka, sa vyformovalo šošovkovité námestie, na ktorom sa konali pravidelné trhy. Okolitú zástavbu námestia tvorili jednopodlažné domy obchodníkov, remeselníkov, vinohradníkov. Podľa nálezov, pôvodná plocha námestia mohla byť súvisle dláždená lomovým kameňom, pozostatky ktorého sa našli 30 cm pod úrovňou súčasného terénu. Ako spomínajú pamätníci, až do polovice 20. storočia územím námestia pretekal potok, lemovaný orechovým stromoradím.

Pred rekonštrukciou bola severná strana námestia pokrytá asfaltom, na južnej strane boli vjazdy do domov po neupravenom, rastlom teréne. Plocha námestia bola parkoviskom, najmä tranzitujúcich kamiónov. Vysoká a nízka zeleň bola nekoncepčná – náletová, alebo vysadená obyvateľmi. Prevahu výsadby tvorili dreviny, ktoré neboli charakteristické pre túto krajinnú oblasť- tuje, ihličnany. Potok, kedysi dôležitý krajinotvorný prvok a základ vzniku osídlenia, bol v celej trase námestia odvedený do potrubia a plnil funkciu neoficiálnej stoky. Nevhodné úpravy na potoku, spôsobili pred pár rokmi v strede obce záplavu.

Hlavnou myšlienkou bola obnova pôvodnej funkcie námestia, ako spoločenského centra obce. Navrhli sme otvorenie vodného toku s parkovou úpravou brehu a prístupom k vodnej hladine, výsadbu vysokej a nízkej zelene, pešiu zónu s lavičkami, verejné osvetlenie.

Realizácia, predpokladáme, splnila očakávanie. Čiastočne otvorený Štefanovský potok preteká stredom obce, zlepšila sa kvalita vody, stala sa kontrolovateľnou. Na severnej aj južnej strane námestia sú vysadené nové stromoradia. Vysoká aj nízka zeleň bola navrhnutá a vysadená z rastlinných druhov, ktoré sa vyskytujú v danej oblasti- javor, slivka, čerešňa, vŕba alebo sa vyskytuje bežne v záhradách- levanduľa, jazmín, hortenzia.

Jednotlivé spevnené plochy námestia sú upravené odlišne podľa významu. Plochy pred historickými objektmi –kostolom, Fuggerovým domom, sú vybudované z lomového kameňa. Na severnej strane -v strede námestia je betónová dlažba v kombinácii s obrazcami zo žulovej kocky, vjazdy a vstupy do domov sú dláždené prírodným kameňom -žulovými kockami a lomovým kameňom. Upravili sa chodníky a vjazdy na južnej strane námestia. Na mieste pôvodného stĺpa hanby je replika. Nové lavičky a smetné koše sú tradičného vzhľadu. Tradične je riešené aj zábradlie okolo potoka.

Lávka cez potok je navrhnutá tak, aby slúžila ako príležitostné pódium, pre obecné podujatia. Nové úsporné verejné osvetlenie je inštalované v časti pešej zóny aj cestnej komunikácie. Revitalizácia námestia mala pozitívny vplyv na ďalšie aktivity. V obnovenej časti námestia obec vybudovala splaškovú a dažďovú kanalizáciu, občania rekonštruujú domy na námestí s predpokladom otvorenia obchodných prevádzok a oživenia pešej zóny.